camelle

Týždeň na english campoch.Že vedúca. Ako dobre to znie. Tak dôležito.

Tak som chvíľku bola teta dôležitá. Prízvuk na teta. Cudzie deti ťažko prinútiť, aby vám tykali. "Tetaa, môžem ísť na wc? Tetaa, môžem sa napiť?" alebo "Pani učiteľka, čo budeme teraz robiť?" A napriek tomu, keď im poviem,  aby mi tipli vek, povedia, že mám 11. Čokoľvek zhltnem, aj 15, ale 11 sa mi ťažko prehĺtalo. Som bezveká. Niektorí ľudia sa divia, že nie som ešte na výške, iní krútia hlavou, že 18 je na mňa fakt veľa. Whatever.

Aj pre mňa to bol rýchlokurz angličtiny. Alebo skôr vyjadrovania sa. Dokonca sme spoločnými silami zvládli aj vysvetliť históriu Slovenska, resp slovenského národa od roku 863. Poriadne sme sa zapotili. 15 američanov a my. Ľudia vo veku od 16 do 50 rokov, pričom si každý jeden z nich zarobil na letenku. Klasickými americkými teenagerskými spôsobmi. Kosenie trávy, umývanie áut, babysitterstvo. Len aby došli na Slovensko a robili campy. Pre mnohých ľudí nepochopiteľné.

V skupine som mala 4 chalanov a amíčku, ktorej som rozumela asi najmenej zo všetkých. Neskutočne mlela. Ale po čase som sa naučila jej rozumieť. Aspoň väčšinu. Trochu som ľutovala, že som v teame nemala baby. Sú vždy poslušnejšie a nerobia až také hlúposti. Na chalanov niekedy naplatili ani pohlavky, účinkovala až metóda odoberania fiktívnych dolárov platiacich na campe. Ale aj tak mi stihli trochu prirásť k srdcu. A divila som sa, že mám ich rešpekt. Obe sme ho mali. Jedného to udivuje, keď počúva všetky historky o učiteľoch na základných školách. Ale je rozdiel zvládnuť 30 detí a 4, uznávam.

Obdivujem detskú posadnutosť. Posadnutosť vždy nejakou hrou, ktorú by sa hrali aj týždeň vkuse. Večer sme prichádzali zmorení, ani sme poriadne nevedeli z čoho. So sesternicou sme sa zhodli, že to aspoň čiastočne určite bude z rozmýšľania v angličtine. Seriózne.

Na oplátku, ich sme učili po slovensky.Frázy, vety. Najdôležitejšia sa ukázala byť veta "Som len hlúpa amíčka." po chytení policajtom na Slovensku. Aj decká bavilo učiť ich. Po campe si vymenili úlohy.

Posledný deň sme sa rozhodli, že im kúpime darčeky. Na pamiatku. Malý problém, bolo ich 15 a kúpiť každému čosi špecifické a pritom nemusieť rozbiť prasiatko na najdrobnejšie čiastočky bolo dosť náročné. Podarilo sa. A tých peňazí mi vôbec nie je ľúto.

Cenná skúsenosť. Aj čo sa týka práce s deťmi, aj mojej konverzácie v angličtine a odhodenia škrupulí. Dalo mi to veľa. See you next year, my dears.