camelle

Nebudem tu písať nejaké siahodlhé eseje, na to budem mat času a času budúci týždeň. Do maturitných testov. Len potrebujem písať.

Momentálne žijem v miernej neistote, že som vrámci prihlášok pokašlala, čo sa dalo. To je tým nedostatkom stresu. Takže, v dvoch prihláškach som bielila, v jednej vďaka našej pani výchovnej poradkyni. Životopisy som poslala bez podpisu, lebo človek si myslí, že v takýchto otázkach má pán brat právnik pravdu, niečo by o tom predsa vedieť mohol. (To som už napravila) A nakoniec pri prvých dvoch prihláškach som to ani nedala doporučene. Čiže budem zrejme ohromne prekvapená, keď mi príde pozvánka na prijímačky. Aj keď, v podstate by nemala prečo neprísť, lenže tie hnusné byrokratické krysy sú všade.

Je ironické, ako sa mi obrátil celý rebríček. Ako som si bola v septembri istá, že som hlava na matiku, a áčko zvládnem ľavou zadnou a zároveň som sa triasla pred angličtinou. Teraz je to presne naopak. V angličtine som nabrala sebavedomie a v matematike sa neustále presviedčam o svojich enormných medzerách.

Nemôžem počúvať ľudí, ktorí sa tvária, že "maturita-formalita", nič ľahšie nie je. Okay, keď budem mať skúšky na výške, budem to zrejme hovoriť aj ja, ale teraz je predo mnou niečo takého rozsahu, aký som dosiaľ do mozgu natlačiť nemusela.

Dnes, po celom dni v škole + 6 hodinách matiky mi je fyzicky zle od žalúdka, a mám pocit že kolieska v mojej hlave sa otáčajú hlučnejšie ako inokedy. Nevyčítam si, že som nerobila viac, lebo som nerobila až tak málo, ale nič slávne od toho nečakám. Možno som sa precenila.

Najironickejšie z toho vyšla moja maturita z nosky, z formy A, ktorú nakoniec absolútne nepotrebujem.

Ale nič, nerobím z toho veľké haló, len na mňa dopadá moment. Je ako z kameňa a hrču po ňom budem mať zrejme ešte poriadne dlho.

Takže, pekný večer, ja sa vraciam k matike.