camelle

V utorok som zas jednu absolvovala. Takú internú, na ZUŠke, ktorá sa ani netvárila ako dobrovoľná. Málokomu sa dá vysvetliť, že som stresmen a poondím, čo sa dá, a pritom ma to vôbec nenapĺňa.

Učitelia zasadli ako rádoby komisia za lavice a bodovali. Zabudla som text a pretancovala ku klaviristovi. Mne to pripadalo celkom vtipné, im nie. Jedinej mi nezatlieskali :). Ešteže si zachovávam nadhľad. Dokonca je to na kamere. Hurá, hurá, hurá. Ešteže s tým tento rok končím. Už začalo ísť do tuhého. Chcela zo mňa fakt urobiť speváčku.

Na jednu som sa však prihlásila dobrovoľne. Myslím, že bola v marci, súťaž umeleckých škôl. Chyba, chyba. Boli sme tam od ôsmej, aby sme dáky zvuk zo seba vydali asi o 7 hodín neskôr. Vynikajúca organizácia. Ale som rada, že som tam stretla dve švihnuté baby. Už po tých pár hodinách sme otvárali okno a spievali na okoloidúcich ľudí, ktorí sa tvárili značne zaskočení. Samozrejme, zas trapas. Od najvyššej kategórie sa očakávala úroveň. Hups. Ešte k tomu mi moja japonská učiteľka dala dve ľudovky namiesto kombinácie ľudová-umelá. Len jedna bola upravená Bartókom.

Mám z toho poučenie. Neprihlasovať sa na každú blbosť, pokiaľ si nie som istá, že na to mám.