camelle

Krásna kniha. Na svoje si prídu aj romantické duše, ale aj tie, ktoré majú rady poriadnu knihu s veľkou zápletkou. Zápletka bola ozaj mohutná.

 Občas som sa v nej troška topila. Autor chvíľami šokoval. Jasné, to autori robia. Ale väčšinou šokujú klišéovito. Jeden ako druhý. Ale už dlho sa mi nestalo, že by som pri určitom novom fakte vypúlila oči, zostala v tej grotesknej polohe asi 10 sekúnd, odložila knihu , zahľadela do slnka, a zrovnávala si v hlave všetky veci okolo toho šokujúceho faktu.

A keď sme pri tom, takisto dlho sa mi nestalo, že ma čosi zaujme tak, že čítam kdekoľvek a kedykoľvek, keď si utrhnem chvíľku voľného času. Už len málo-máličko a vrátila by som sa k môjmu vyšinutému obdobiu čítania počas chôdze. Myslím na príbeh, aj keď ho práve nečítam. Nie, nie som nejaký Zafónov šialený fanúšik. Len raz za čas musí prísť spomedzi tej hordy kniha, na ktorú myslím dlho po tom, ako ju prečítam. A toto je ona. Zafónov Tieň vetra.

Príbeh o láske k človeku i ku knihám, priateľstve a nenávisti na život a na smrť, o naivite i rafinovanosti, prázdnote i zmysle.

10ročnému synovi antikvára sa vrámci jeho zasvätenia do vzrušujúceho sveta kníh naskytne možnosť vybrať si nerozlučného druha, knihu. Tak sa mu dostane do rúk Caraxov román Tieň vetra. Uchváti ho. Číta, hlce písmenko po písmenku, vetu po vete, až kým ju nedočíta. Tajomný svet kníh. No zaujme ho aj samotný Carax. Neznámy spisovateľ. Ako to, že je neznámy, keď píše knihy, ktoré čitateľa pohltia? Kde je spravodlivosť? Tak sa začína jeho hľadanie. Veci do seba pomaly (v priebehu ôsmich rokov)  zapadajú, a zisťuje, že príbeh tajomného Caraxa začína zasahovať do jeho vlastného života.

Ak vás moje jemné naťuknutie aspoň trocha naštartovalo, zožeňte si ju a utvorte si vlastný názor. 

„ Bea vraví, že umenie čítať pomaly vymiera, že tento intímny rituál zaniká, že kniha je zrkadlo a môžeme v ňom uvidieť iba to, čo máme vo svojom vnútri, že do čítania človek dáva svoju myseľ i dušu a že je to bohatstvo, ktoré je čoraz vzácnejšie.“

(Zafón: Tieň vetra)

Hej, občas sa cítim ako anomália.