camelle

Nástenka je vec, bez ktorej si moju izbietku neviem predstaviť. Dotvára takú jej mojskú útulnosť a zároveň zapadá do ostatného chaosu. Moja izba je zložená z čiastočiek chaosu, ktoré do seba dokonale zapadajú. A ja k nim, no koniec :)

V podstate, človek, ktorý ju vidí, o mne vie kus. Dobre, kúsok. Pred tým, ako som si kúpila diár, som si tam písala všetky dôležité sešny, body, ktoré musím splniť a iné príbuzenstvo týchto udalostí. Žiaľ, nástenka v taške pôsobí mierne nie celkom normálne, tak som si musela kúpiť ten diár. Na malý formát si pomaly zvykám.

Istý čas som ju mala pokrytú fotkami ľudí, ktorí pre mňa veľa znamenajú. Dávno. Zdá sa mi to veľmi dávno. Teraz tam mám už len zopár fotiek. Školské, aby všetci videli, ako z roka na rok opeknievame, fotku kamarátky, ktorej podobizeň mať na plocho je značné umenie, keďže jej obľúbená zábavka je pred týmito prístrojmi zdrhať, fotka môjho nebohého psa po príkaze: „Hľadaj krta!“ s hlavou hlboko v hline a fotka s kamarátom, ktorú som nedávno našla pod školskou fotkou a troška ma to zaškrelo. Tak je späť tam, kde patrí. No a fotka od Miriamky. Koľko už má? 7,8? Človeka zahreje pri srdci, keď ho má dieťa rado.

Ďalej terajšiu podobu dopĺňa citát, ktorý som si vytrhla z Orlanda od Virginie Woolfovej: „ Neexistuje silnejšia ľudská vášeň ako túžba obrátiť druhých na svoju vieru. Nič tak nepodkopáva šťastie a nenapĺňa človeka hnevom, ako pocit, že niekto iný znevažuje to, čo on považuje za najcennejšie.“ Tá ženská bola síce inak orientovaná a bola tak trošku cáklá, ale táto veta jej vyšla. Sama pociťujem jej pravdu pomerne často.

Ešte je tu sotva badateľný papierik. Na ňom nápis Nehavaruješ!!! / :))) / od troch spolužiakov. Dali mi ho deň pred mojím prvým letom. Do írska. Robili si zo mňa nemiestnu srandu. :) Ale aj tak mi tento papierik vždy vyčaruje úsmev.

Potom artefakty ako brožúrka z fantastického Šalom Alejchem, kedy sa vo mne zlomili všetky predsudky voči bábkoherectvu, lístok z dublinského dubledeckera, záložka z prijímačiek na ájbí štúdium, rozpis programu speváckej súťaže, ktorej som sa bohužiaľ zúčastnila,  nálepka Slobody zvierat, či menovka z Dňa detí, ktorý sme ako  KZ robili.

A nástenke farebne aj veľkosťou kraľuje princezná s nápisom Pre Barbi a Prijatelstvo. Od Dorotky.

Tak, vyhliadková plavba do vnútra môjho ja skončila, pokračovanie možno nabudúce :)