camelle

Prekonala som sa. A ani to nebolo tak ťažké. Naučila som sa komunikovať. V angličtine. Pre niekoho nič prevratné, priam samozrejmé, ale pre mňa nie. Bol to môj veľký životný stres.

Moja cesta prekonávania sa začala na english campoch. Vďaka Bohu, že američania sú tak spontánni ľudia. S pritom trpezliví. Trpezliví, kým sa vykoktám. Snaha sa cení. Ja vlastne vždy poviem, čo chcem, cez 4 opisy a 5 mostov, ale myslím, že som viac zmotaná ako oni. Na počudovanie, oni mi nakoniec porozumejú.

Prvé dni som bola zdeptaná. Zdeptaná z toho, že môžem viesť iba ploché rozhovory. O ničom dôležitom. Ale postupne sa to menilo. Pomerne rýchlo. Našťastie som vždy mala po ruke človeka, čo mi pomohol, keď som bola v koncoch s porozumením. Nebola som tak úplne hodená do vody. Zistila som, že komunikácia je z veľkej časti o slovnej zásobe, ale nie len. Je aj o odhodlaní. Pre niektorých možno smiešne. Pre mňa nie.

S amíkmi som sa naučila komunikovať. Vďaka ich otvorenej, úprimnej povahe a spontánnosti,

Teraz máme u nás angličanov. Nie je jednoduché switchnúť. Ich rozdielne výrazy sú najmenej. Vypočula som si, že mám americký akcent. Nuž, čo iné sa na mňa aj mohlo nalepiť. Teraz, po jednom dni mám trocha problém s anglickou angličtinou. Je taká...distingvovanejšia. A zisťujem, že nie je až taká môjmu srdcu blízka. Ale mám pár dní na to, aby som si zvykla. Mám šťastie na ústretových ľudí.

Nehovorím, že teraz dokážem rozprávať s anglicky hovoriacimi ľuďmi výborne, stále kokcem a občas som neistá, stále sa niekedy tvárim, ako veľmi rozumiem a pritom sa zúfalo snažím zachytiť aspoň pointu kvôli adekvátnej odpovedi, ale prekonala som určitý svoj psychický blok. Blok "nehovorte na mňa, ja som len hlúpy slovák, ktorý sa síce uči 10 rokov angličtinu, ale nemá skúsenosti". Som rada, že je preč. Vôbec mi nevyhoval. Tak sa odkopol z môjho života raketovou rýchlosťou.

A.....ľudia, ja zmaturujem z angličtiny :)