Je to zvláštne. Mám zo seba pocit, že mám srdce z kameňa, do ktorého sa nikto nedobúcha, pretože má na sebe aspoň štyri zámky a každý z nich istený ďalšími tromi. Zámky, nad ktorými nemám moc ani ja, tá vnútri. Kľúče padnuté v kanáli a čakám, kým princ zoskočí z bielej motorky a nehľadiac na to, čo to bude stáť, sa skloní a zodvihne ich.
A potom, pri niektorých mužoch mám pocit, že im ešte kúsok patrí. Nie jednému. Viacerým. Možno sú to len zmätené spomienky, ktoré zdrhli z chránenej zóny. Možno také malé pošteklenie alebo potreba vylúdenia úsmevu. Možno novota a potreba spoznať nespoznané. Záchvevy duše v agónií.
Možno nie som ľadová. Kráľovná už vôbec nie. Možno len tie kľúče zapadli príliš hlboko.
Som zaľúbená do viacerých a pritom do nikoho
30.06.2008 23:39:20
Komentáre
to mi kohosi pripomina :)
biela motorka? ta to nie o mne :))
BV zeby nieco spolocne?:)
to mi kohosi pripomina...
kobyla? to už úplne vedľa strieľaš dievča :)
neviem, stracam fantaziu..
:o)
zda sa, ze to nie je beznadejne ;)
..
camelle
camelle, vravíš srdce z kameňa?
sama tomu neveríš, a neuverí tomu žiaden muž, ktorému padne Tvoje srdce do oka :).
ja mam
i ked, je to vobec "problem"? :) Tak ci onak, bude dobre ;), staci mat otvorene aspon zadne vratka :)
.
sofa, co je prosim ta opacny problem? :))
camelle, som len (nešikovne) skúsil Tvoju vieru-nevieru naštrbiť...
opacny? =)