camelle

Už je to tu. V stredu mám skúšky. Alebo, lepšie povedané - prvý pokus.

Trocha na mňa začínajú doliehať nervy. Inštruktor Maťo by mi asi neveril - má ma za totálneho flegmatika. Hej, som flegmatik, ale k tomu situačný nervák. Slabé chvíľky.

Maťo mi často spomína, ako dokážem s chladnou hlavou vbehnúť do protismeru, povedať len "hups" a rýchlo sa preradiť. Dnes bola posledná oficiálna jazda. Začala úžasne. Fabia mi na semafore skapala hneď dvakrát za sebou, skoro som zrazila cyklistu a vbehla čiernemu mercedesu do cesty. Vždy potrebujem takú štvrťhodinku, aby som sa do toho dostala. Skúsim to s touto taktikou na policajta:) Keď sme už boli v Dúbravke, jazdilo sa mi fajn, len raz som zostala stáť v strede križovatky a hľadala som svoj pruh:). Zmiatlo ma, že protiidúce vozidlá mali tri pruhy a my len jeden.

Rada by som mala dáky oficiálny papier na moje meno. A celkovo - bez auta sa dá ťažko prežiť. Ešte v Bratislave - to áno. MHD sú ráno veľakrát rýchlejšie ako autá. A za tie ranné nervy mi to aj tak nestojí. Ale stačilo mi, keď som šla pred týždňom do Trenčína.

Vlak naprataný až do posledného kúska miesta, až som to vzdala a uložila sa v umyvárke. A to bol v porovnaní s ostatnými neskonalý luxus. Sadla som si na ruksak, rozbalila sudoku, do uší slúchadlá a vonkajší svet pre mňa prestal existovať.Akurát sa ma niekedy ľudia pýtali, že "Prosím vás, toto je WC? A môžte mi ho uvoľniť?" Načo som mohla len pokývať hlavou. Po hodinke som zaspala. Keď ako bezďák, tak poriadne. Niekde pri Novom meste sa vlak vyprázdnil a ľudia mi začali oznamovať, že keď chcem, môžem si ísť normálne sadnúť. Ale to už bolo dosť bezpredmetné.

Čiže, auto sa vždy zíde. Len si nie som istá sama sebou. Ale to si nie som a nebudem nikdy. Nejako to nie je vo mne, keď vidím všetkých sebavedomých ľudí okolo mňa, ktorý všetko "zvládnu ľavou zadnou" a potom nemôžu nič iné, len padnúť na nos. Možno im časom dojde.

Naši mi tiež príliš guráže nedodávajú. Dnes, keď som sa im posťažovala na jazdu, na mňa mamka pozrela so slovami "Čo sa bojíš, len blbec nespraví na prvý krát." Nevadí, že tým urazila tak pätinu populácie. Ešte že si dokážem nebrať jej slová k srdcu štýlom, akým to dokúžu len deti voči rodičom. Rozhovor som ukončila slovami "Každopádne to nie je ako za vašich čias." Toto ich vždy dokáže mierne naťuknúť.

Držte mi palce, budem to potrebovať. Alebo nedržte, možno to bude bezpečnejšie :) Nie, vážne, myslím si o sebe, že som vcelku dobrý vodič, len robím občas situačné blbosti.To tie nervy.  Uvidíme.