camelle

Možno nebudete všetci súhlasiť. Beriem.

No ja som sa už dávno vzdala mojich ilúzií do budúcna o ideálnej práci. O práci, ktorá bude mať svoj zmysel, ktorá ma bude baviť a zároveň dobre, priam nadpriemerne živiť. 3 in 1. Aký nonsens. Ono, ťažko si je vybrať medzi týmito atribútmi. Keďže neplávam v jazierku mojich predstáv a snažím sa držať drsnej reality.

Ževraj som extrovert. A teda, aj altuista. Neviem si predstaviť prácu bez styku s ľuďmi. A predsa idem študovať matiku. Veľa ľudí mi hovorí, že som nelogická, idem sama proti sebe. Ale, kto vie, kam by ma posunula moja exvysnívaná sociológia.

Popri škole robím v parfumérií. Minule, keď som robila, sa mi v mysli vyjavila práve táto veta. Tento výrok, ktorý mi raz strááášne dávno napísala kamarátka do pamätníčka. Pamätáte ešte? "Nakresli mi niečoo.." A teraz sa na to tak dobre pozerá. Čriepky môjho detstva. Mozaika čriepkov, ktoré do seba dokonale zapadajú.
Na svoju dočasnú robotu som sa vždy sťažovala. Najmä kvôli šéfke. No ako som si tam kráčala po nákupnom centre, usmievala sa na ľudí, rozprávala sa s predavačkami, upratovačkou a inými bežnými ľuďmi.. Niektorým dámam som mohla urobiť radosť peknou vôňou..

Úsmev je dar. A ja som mohla byť darcom. Aj preto mám rada svoju robotu. Aj úsmev od neznámeho človeka môže urobiť deň krajším, môže vás zbaviť nepríjemnej pomyselnej clony na slnečnej oblohe našej mysle.

A to ani nehovorím o tom, že som si cez pracovný čas našla šaty na stužkovú :))

Takže, vážte si, čo máte, ak si to máte pre čo vážiť. A ten úsmev....funguje.