camelle

Vždy som mala predsudky voči spojeniu "ja" a "tanec" bližšie ako pár metrov od seba. Je to určite dané aj výchovou. U nás sa nikdy netancovalo. Horko-ťažko na stužkových. Sme muzikálna rodina, ale táto časť muzikálna sa mi teda vyhla.

Vianočná besiedka na základke. Mali sme nacvičiť choreografiu. Baby ma prehovorili. Tak som s nimi cvičila, ale zo samej seba som nemala najlepší pocit. Nakoniec som sa na ne vybodla a dobre som spravila, úplne im zbabrali hudobný podmaz a vyhla som sa menšiemu strápneniu. Potom to pokračovalo len tak "random". Všetci poznáme vlnenie sa do rytmu, prípadné pridávanie klasických trápnych parketových prvkov. Potom som začala navštevovať koncerty a tam to prišlo samo. Ale išlo o uvoľnenie a srandu, prípadne prežívanie tónov, nôt, notičiek a celkových kompozícií pri inom type hudby.

Spoločenské tance ma začali fascinovať minulý rok. Ladnosť, súhra tiel, grácia, rozmanitosť v jednoduchosti. Hltavo som pozorovala televízne shows s touto tematikou.

A tento rok nám začalo prihárať so stužkovou. A nikto nevie nič. Tak sme sa prihlásili. Výhodné podmienky, ukecaný ujo, čo viac si môžeme priať. Akurát s vyváženosťou pohlaví je trocha problém.

Na dnešnú prvú hodinu som išla s obavami. S obavami z mojich drevených nôh. Ale..ono to nebolo až také hrozné. Pocit, že lietam, nechávam sa unášať spojením sveta myšlienok a reálu. Rytmus pulzujúci v mojich žilách.

Awesome.