Kurz ochrany človeka a prírody. Nadnesený názov. Stačil na to, aby som mala mindráky aspoň mesiac dopredu. Prečo? Už dlho, dlho mám v sebe zafixované dve veci. Že neviem strieľať a neviem sa orientovať v priestore.
Ono, nie sú úplne neopodstatnené. Branné, prvý ročník. Chúďatko malá Camelle bezradne drží zbraň ťažšiu ako ona sama, mocuje sa s jej zalomením, aby mohla vložiť náboj. Vzdáva sa a pár nábojov strčí do vrecka. Tak toto je tá slávna Vazka. Paráda.
Druhý ročník. Povinný orientačný beh. Husia koža. Camelle sa nevie orientovať, to vie už dávno, a nemá chuť si to dokazovať. Dokáže sa stratiť aj v jej rodnom meste a mapa je triedny nepriateľ.Vo svojich 16tich rokoch po vyzvaní, aby na krave s nakreslenou mapou (pamätáte si tú výstavu kráv po Bratislave, nie?) ukázala Slovensko, jej bludný prštek sa dostal kdesi k Francúzsku. Nikdy nemala kladný vzťah ku geografií. K orientačnému behu vykročila s kamarátkou, ktorá má orientačný zmysel ako krtko na dennom svetle. Dobehli asi za hodinu. Ostatní asi za 20 minút. A vtedy si povedala, už nikdy viac orientačný beh.
No ale slová školskej šľachty zneli, kto nepríde na kočap, nemusí si chodiť ani po vysvečko. Ale keď ja som ho tak veľmi chcela do zbierky k tým jedenástim. Zíde sa.
Utorok, 29.5.2007 cca 9:00 stredoeurópskeho času. Po pobehovaní po dvore v plynových maskách nasledovala streľba. Normálne som všetky strely (dobre, okrem jednej) trafila do terčíka, dokonca pár aj do čierneho. Odchádzala som so širokým úsmevom. Ach, tieto moje psychické bloky, kedy sa ich zbavím?
Streda, 30.5 cca 9:00 stredoueurópskeho času. Samotné miesto bolo zrejme súčasťou orientačného behu. Vrakunský lesík. Bohom zabudnuté miesto. Orientačný beh? Brnkačka. Zvládla som to pod 20 minút (aj keď možno to bude tým, že sa nás viac stretlo :) ).
Tretí ročník ževraj býva prelomový. Tak som sa prelomila.
A že prečo ma nemáte volať, keď vám pôjde o život? Vráťme sa k utorku. Gumená Anča, oživovanie. Všetkým ide všetko pefektne. Až sa dostane rad na mňa. Nájdem bod, ktorý by som mala stláčať. Stlačím --- a nič.Naštvem sa.Poriadne buchnem. Telocvikárka na mňa zhíkne: „No to snáď nie!“ Všeobecný smiech. Ale ono to nie je vtipné. Asi by som mala začať posilovať moje mestské rúčky. Nuž, asi nikdy nebudem správny človek na správnom mieste. Každopádne, ja oživovať neviem. Asi budem patriť do skupiny ignorantov. Aj keď nedobrovoľne.
Komentáre
uplne seriozne
serioznu BV rozchechtat?
:P
ts :))
Šikulka
hihi
vam nedavaju na orientacnom behu take tie krepove znacky na stromy??? to nam ikvosom radsej dali, ze aby sme tam nebludili dalsi tyzden ;)
pekne citanicko ;)
ozivovanie
ha, aj ja chcem :)
:)
Asi som opak vas - nerobi mi problem zorientovat sa s mapou v ruke na cudzom mieste a strelba mi celkom ide. S tou Ancou- njn, treba mat v rukach poriadnu silu na stlacanie hrudnika , clovek sa pri ozivovani poriadne namaka, ale Cam mala by si sa aj tak o to pokusit ;)
lol
a s triafanim sa po nejakych cieloch to tiez nie je bohvieake slavne, dodnes si pamatam vydesene kamaratove oci, ked som mu trafila biliardovou gulou rovno doprostred cela. pre istotu podotykam ze pri biliarde sa triafa do guli a nie do ciel :P
kvocnz
klara LOOL :)) esteze nehram biliard 8)
lel ziadne krepaky, len mapka a kontroly s cvakatkami :)bolo by to bezpredmetne, bo ja tak sa hralo po celom parku..
nj, vazovova bola vzdy sportovo extra zatazova :) ked odtial odidem, rozkysnem sa :)
nj
a ad orientacia... naposledy ked som sa pokusila ist ku svojej kadernicke skratkou, skoncila som na sukromnom pozemku pri muzskom klastore :P
NASTASTIE, my sme orientacne behy na brannych cviceniach nemali. ktovie ci by ma nemuseli hladat na ukrajine :))
tsts
mno nam davali krepakove fraforky, abo ako sa tomu nadava...to darmo...gymy sa nezapre ;)
aaaaaaaaaa
preconie :)))