camelle

Téma, o ktorej boli napísané tony článkov, ktorá bola je a bude zakomponovaná do mnohých kníh. Prečo nie je žena so sebou nikdy spokojná? Táto myšlienka sa viaže skôr na vzhľad, ale podľa mňa  aj na iné aspekty života modernej priemernej ženskej.

Klasické ráno. Pre mňa osobne začína tak o 6:50. Pohľad do zrkadla. Ako vždy. Potreba zo seba urobiť človeka nahodením fasády, aby sa milióny živočíchov s ktorými prídem do kontaktu, nezľakli. A nie je to pritom len fixná idea? Častokrát počúvam, že vyzerám rovnako, či si nahodím mejkap alebo nie. To človeka mierne znechutí, keďže venuje štyri minúty, ktoré by mohol potenciálne venovať raňajkám, zrovna tejto bohumilej činnosti. Robím to viac-menej pre seba. Pretože ja ten rozdiel vidím.

Ale nahodenie, či nenahodenie mejkapu však prispieva k spokojnosti len svojou troškou. Pretože je nemožné dosiahnuť stav absolútnej spokojnosti. Utópia. Asi nejaký špecifický kód v DNA.

Ako som spomínala, nie je to len o vzhľade. Ženy majú tendenciu snahy byť lepšie ako ich náprotivky. Okej, toto nemôžem aplikovať úplne všeobecne bez toho, aby to bola lož, ale každopádne, vyplýva to z histórie. Z histórie, kde merítkom moci bola sila, ktorá ženám nebola nadelená v miere, aby mohli byť adekvátnymi súpermi. Fyzická sila. Vďakabohu, že žijeme v modernej dobe.

Mala som pocit, že toto celé je už len prežitok, ale občas s otvorenými ústami zisťujem, že toto je stále názor niektorých mužov. Že sú prosto viac. Že máloktorá žena sa zapísala do histórie. Ako sa aj mohla, keď ju nepustili k slovu.  Že muž má navrch, pretože sú obaja rovnakí, no muž má naviac aj silu. Že spolu síce tvoria celok, ale muž je z toho tri patiny a žena dve.

Pôvodným zámerom však nebolo robiť feministickú propagandu :) Chcela som povedať, že možno aj toto je niečo, čo ženy poháňa dopredu. A nedovolí im byť so sebou spokojné. A podľa mňa je to plus. Zdravá nespokojnosť je vždy na osoh. Samozrejme, nikdy nebudeme dokonalé.

Vždy nás budú muži milovať aj s našimi chybami, rovnako, ako my ich. S chybičkami či už na vizáži, ktoré nás robia  jedinečnými a ktoré sa snažíme deň čo deň zatierať, či už osobnostnými.

Je pekné chcieť dospieť k dokonalosti. Aj keď nevieme, ako vyzerá. Nejde o cieľ, ale o proces, akým sa k nemu blížime.