camelle

Ešte som len nevinný študent, a už musím riešiť otázku financií. Nechutné. To pred takými sto rokmi ľudia takéto problémy vôbec nemali. Pár rokov si poštudovali, aby neboli úplne negramotní, a potom pomáhali rodičom na poli alebo vo vinici. Čo mi pripomína, vďaka Bože, že som sa narodila vtedy, keď som sa narodila.

Naši ma občas v tomto štvú. Na jednej strane, keď dojdem umorená z nejakej brigády, mi hovoria, že to nie je ich problém, a hybaj ešte aj kuchyňu upratať, a na druhej, tretej, či onakej strane mi vravia, že si mám všetko platiť sama, veď zarábam. Učím sa žiť s touto nelogickou logikou, vlastnou najmä rodičom.

Učím sa zodpovednosti. Zatiaľ som si stihla toto slovo v hlave zadefinovať, neskôr možno začnem aj konať. Skončilo sladké detstvo, sprevádzané vláčením rodičov po obchodoch s neustálymi slovami na perách: „Mamí, ale ja to naozaj potrebujem! Veď už mám len trojo riflí (slovo, či slovné spojenie podľa potreby obmeňte)!“ Ľudia mi často a radi pripomínajú, že som nezodpovedná. Najvyšší čas s tým niečo robiť. Je to robota tak na celý život.

Na moje roboty sa nesťažujem. Celkovo, dievčatá študentky to majú v takýchto part-time joboch, čo nepotrebujú žiadnu extra špecializáciu oveľa ľahšie. Hostesingových agentúr plná.... Bratislava. Aj keď, mám pocit, že sa mi zachvíľu natrhnú kútiky. To sa nezdá, ale skúste sa niekedy usmievať 6 hodín v kuse. A hlavne, keď vás šéfka námatkovo kontroluje. Nepríjemná šéfka. Taká, čo si myslí, že za pol roka zhltla schopnosti a skúsenosti dvadsiatich rokov. V takých chvíľach ma pri živote drží myšlienka na moje nákladné, ale MOJE leto. Podľa mojich predstáv. Konečne.

Mám toho plnú hlavu. Kalkulujem, koho čo koľko, čo sa mi má vrátiť na daniach, čo mi kedy príde.. Veru, ľahšie to bolo, keď rodičia všetko cvakali. Lenže teraz prišla tá časť života, keď sa pomaly karta obracia a ja im budem vracať ich starostlivosť a vrásky. Nech vedia, že ich snaha nebola márna.

Camelle