camelle

By ste sa divili, aká je to fuška. Najmä pre mňa, ktorá do seba vždy mohla napchať hoci aj celú chladničku a bola stále považovaná za anorektičku. " A mojáá, ty si taká chudučká, mala by si pribrať.." hlásali tetky naťahujúce  moju kožu do všetkých svetových strán  na mieste, kde sú väčšinou líca. Prosto som si nikdy nemusela dávať pozor na to, čo jem. Tak som bola hrdá na svoj spoľahlivý metabolizmus.

Ale zrazu sa tento môj podvedomý systém začal rúcať. Kilečká na váhe pribúdali, k športu som nikdy blízko nemala, cholesterol rástol geometrickým nekonečným radom s kvocientom pomerne vysokým. A ja teda s doktormi kamoška nie som, pokiaľ nemám v škole test, ktorému sa chcem vyhnúť. Ale veď hej, ja tete doktorke zavolám.

Zase ma nechápte, že by zo mňa bola dáka gulička, k tomu mám ešte ďaleko, na BMI counteri by som bola zrejme tesne nad podvýživenosťou, ale tam im ide o to, aby odradili potencionálne anorektičky stať sa anorektičkami reálnymi. Som len tak mierne nad tým, kde by som chcela byť. Takých 5 kíl.  A nejde ani tak o tie čísla, ako o môj osobný pocit, že niečo nie je úplne ok. Keď pre nič iné, tá hladina cholesterolu zrejme o niečom vypovedá.

Takže, vstúpila som si do svedomia (áno, aj u mňa sa vyskytuje tento vynález) a môj dnešný deň vyzeral nasledovne:

1)vstala som (okej, nie tak skoro ako som chcela, veď nemusí vyjsť všetko - za to viním Lely a jej organizovanie msn multichatu)
2)vychystala som sa, že pôjdem do školy, bez raňajok, ako vždy
ALE POTOM !
3) som sa vykašlala na prvú hodinu a radšej sa v kľude naraňajkovala, počajíčkovala, pokávičkovala (občas si to môžem aj ja dovoliť nie? keď budem robiť už si to dovoliť nebudem môcť), počítala knižku
4) desiatovala som. banán. peniaze čo som mala na desiatu, som minula na pohľadnicu UNICEF (keď už som teda členkou a nič pre nich nerobím. Musí furt to svedomie kvičať?)
5) ok, priznávam sa, obedovať som neobedovala, vždy si zabudnem uaplatiť obedy. ale žeby tie obedy nejak prispievali k mojmu fyzickému alebo psychickému zdraviu..
6) pojedla som nejaké chlebíčky
7)keďže mi padlo stretko, nachvíľku som si pospala, aby som dobehla moju hlbokú absenciu spánku
8)večer u brata som odolala chipsom ( a to som už mala ruku podvedome skoro tam)
9) došla som domov a nie nie, žiadne napchávanie po ôsmej (lebo tradičná šestka sa mi fakt nepáči), stačil čierny čajík
10) no a ako zlatý klinec...dala som si 50 brušákov.

to čumíte, čo?

držte palce :)