camelle

Čaj. Pre niekoho len prifarbená voda. Nutnosť pri spoločenských večeriach. Anglická tradícia. Našli by sme množstvo prívlastkov, ktoré majú spoločného menovateľa klišé.

Najprv bol čaj len vývar z čajových listov, dnes už platí, že čaj sa dá urobiť pomaly zo všetkého organického. Ale nechcem hovoriť o tomto, dá sa povedať, technickom zmysle čaju.

Chcem hovoriť o tom, ako na mňa pôsobí. Ani neviem, kedy som si tento nadmieru kladný vzťah k nemu vybudovala. Vždy som mala rada čajovne, ich osobitú atmosféru a ezoterickú hudbu ako príjemný doplnok. Aj keď k týmto smerom neinklinujem, jednoducho to pre mňa tvorí neoodeliteľný celok. Rada som experimentovala, pila zelené. čierne, biele čaje..

Teraz som už nenavštívila podobné miestečko poriadne dlho, čajovňu si robím súkromnú, u mňa doma. Momentálne užívam mojich narodeninových darov, vanilkový roibos, a zelený čaj s opunciou. Je to úžasný relax, držať v ruke enormne veľkú šálku plnú kvalitného čaju, a vnímať všetkými zmyslami. Teplotu, vôňu, chuť. A vsávať.

A tak, na staré kolienka, mám taký miniplán, že si otvorím čajovňu, vnútri ktorej bude antikvariát. A tak spojím dve veci, ku ktorým mám extra vzťah. Ale pssssst....