camelle

Teraz sa mi to už ťažko delí, bo sa mi oba už nejaký ten čas prelínajú. Ale oba majú svoje pros aj cons...

Pozitíva netového sveta sú známe, a stále prezentované. Najväčším lákadlom pre nás, smrteľníkov, je anonymita. Môžem si písať čo len chcem, nikto nemôže prísť na to, kto som naozaj. Niekedy sa tak pootvoria dvierka zvrátených stránok našej osobnosti, ktoré sa potom zatvárajú už ťažšie. Popri mojej dlhej púti po fórach som si často hovorila, čo môže byť tento a henten za človeka, ale.. on ten, čo sa tu tvári ako 18ročný boss, ktorý všetko vie a všade bol, môže byť kľudne 13ročný puberťák ktorý sa nezmestí do kože.

Na moje začiatky si spomínam celkom rada. Pripúšťam, že to bola určitá začiatočná forma závislosti, 4 hodiny presedieť nad fórom nie je úplne to najzdravšie, čo som pre seba mohla urobiť. Bolo to čosi nové. Spoznávať neznáme. Objavovať stále nových a nových ľudí. Cítiť nervozitu z PMky. Chvenie. Jednoducho floodiť. Ešte teraz mi mnohé z toho utkvelo v pamäti. Zrazu sme nemali vysoké účty za telefón, keď som bola chorá a musela ležať v posteli. Lebo bol net a bola aj komunikácia :)

Ale všetko by malo mať mieru. Je fajn chvíľu vypnúť s ľuďmi, ktorí sú kilometre od vás, ale netreba zabúdať aj na tých, čo sú pri nás. Internet je úžastný prevratný vynález, ktorý má slúžiť, nie vládnuť.

Teraz svet delím na ľudí, ktorých som spoznala počas môjho bežného každodenného života a na ľudí, s ktorými ma spojil internet. Všetko sú to ľudia z mäsa a kostí :) Všetci títo trošku zmenili môj život. Veľmi.