camelle

Pred chvíľou som zistila, že podvedome vyhľadávam romantické filmy. Nemám na mysli primitívne telenovely, ktoré by kľudne mohli splynúť do jednej a nikto by si to ani nevšimol.

Slovko vyhľadávam možno nie je na mieste. Ale väčšinou sa mi páčia. Od jednoduchých teenagerských po sofistikovananejšie, zaobalené v nejakom "vyššom zámere" :) Ach, som konzument. Priznávam si to. Občas slzy, na konci jemný úsmev. Keby ma pri tom niekto točil, mohol by vzniknúť nový film. Ale zrejme by bol ziskami prudko v mínuse.
Netýka sa to len filmov, zahŕňam aj knihy. Napadá mi najmä jedna, Láska je len slovo od Simmela. Aj keď jeho knihy vždy začínajú koncom, nezabráni to môjmu dojatiu.

Rozmýšľala som a došla som na to, že zrejme je to absenciou romantiky v mojom živote. Nie je to sťažnosť, len úvaha.  Prostoduché sny o princovi na bielom koni sa málokedy plnia. A by the way, človek zabúda, že keď chce k sebe stelesnenú dokonalosť, tak by mal tou dokonalosťou byť aj on sám. Ale snívať môžem, nie? :) Na sklamania mám ešte k dispozícií celučičký život.