camelle

Dostal sa ku mne skôr náhodou. Teda, ja k nemu. Vďaka Bohu za moju rozsiahlu rodinku.

V časoch môjho entuziazmu pre veci súvisiace s gitarou ma kamarátka naučila vybrnkávať pesničku "Zítra ráno v pět" so slovami:" Ale ja ináč ani neviem, kto to spieva. Ale páči sa mi to." Tak som sa naučila túto smutnú pesničku o odstrelení jednej duše a odlúčení od jeho lásky. A o pár dní neskôr, keď som ju bola skoro dokonale nabiflená a cítila som satisfakciu zo svojho nadľudského výkonu, ma ju počul hrať jeden z mojich bratov...  Zhodou okolností mal nohavicu už dáke to leto rád a mal pár jeho albumov na kazete. (áno, bolo to dávno)

Mala som asi 11, a pre decká môjho veku bolo in počúvať Britney Spears, Christinu Aguileru alebo Eminema. O nejakom pochybnom Nohavicovi nikto nepočul. Bol to nikto. Nebol z USA, nemal tuctový hviezdičkovský hlas a bezduché texty, tak ako mohol byť pán niekto? Vlastne bol mojou prvou odbočkou do nekomerčnej  hudby.

Rozmýšľam, prečo som si ho tak obľúbila. Asi to bude atmosférou. Každá jeho pesnička, do ktorej vložil kúsok svojej osobnosti, ju má osobitú.  Ja ich delím na tri základné kategórie. Je to veľmi prozaické delenie. Smutné, veselé a ostatné.

Veselé sú tie, ktoré spievame na stanovačke pri táboráku, keď si ideme vykričať hlasivky a je máme pocit, že nám ani  nemôže byť lepšie. Piväčšinou nemajú žiadnu pointu, ktorú by bolo potrebné príliš dlho hľadať. "Když jsem byl malý, říkali mi naši, dobře jse uč a jez chytrou kaši, až jednou vyrosteš, budeš doktorem práv.Takový doktor sedí pěkne v suchu, bere velký peníze a škrábe se v uchu, já jim ale na to řek, chci být hlídačem kráv." Alebo "Jedna paní v Americe, strapnila se převelice. Vypila na ex rum a poblila jim Bílý Dum." :). Myslím, že sú to dokonalé reprezentatívne vzorky. Motívy sú väčšinou zo zvieracej ríše :)

Pri tých smutných mám často husiu kožu. Niekedy z nich mám pocit, ako keby ich autor zažil sám. Vlastne je taký celý album Moje smutné srdce, ktorý je ladený veľmi melancholicky.

Nad mou hlavou černé mraky plují
ptám se lidí proč se nemilují
moje srdce
smutné srdce

Nahý bosý chodím ulicemi
lásku hledám jednu mezi všemi
moje srdce
smutné srdce

Není není je jenom přelud marný
zašlý nápis na dveřích zastavárny
moje srdce
smutné srdce
Do tejto kategórie mnohé moje srdcovky, ako už spomínané Zítra ráno vpět, Mikymauzoleum alebo Dál se hádže kamením a píská.

Jarek spríjemňuje bytie už viacerým generáciám. A ja som jeden zo zástupcov tej skoro najmladšej. Vďaka.

Pred pár týždňami bol okolo neho a štb veľký mediálny šum. Mnohí z jeho priaznivcov ( a o nepriaznivcoch ani nehovorím) ho odsudzujú. Lenže ja ho nemienim súdiť z niečoho, o čom viem len z médií, ktoré sa neunúvajú písať okolnosti, only suché fakty. Ibaže fakty niekedy nie sú všetko. Človek vždy nejedná šablónovito, často ho čosi vykoľají. Nemienim ho obhajovať ani haniť. Zdržiavam sa hlasovania. Je tak ľahké niekoho odsúdiť. Dál se hádže kamením....

Jeho texty ma ako 11 ročnú nútili premýšľať. Čo sa darilo málokomu :).  Jedna potešená duša na jeho konte. Myslím, že čisté zďaleka nebude.